Tru story - ako to bolo...

Testovanie vlani, úroveň A2, teda úroveň nižšia ako B1. Čas na test – 90 minút/60 otázok.
Miestnosť P5, Košice. Vchádzame so zmiešanými pocitmi – ako vždy pred podobnými udalosťami. Zapíšeme sa a hneď sa aj dozvedáme, kde sedíme. Mala som určené miesto kdesi v predposlednom rade. Vediac o akustických problémoch miestnosti sa okamžite pýtam – budú zapnuté veľké reproduktory? Nie, dozvedám sa. Reku, na listening môžem zabudnúť. Našťastie je v miestnosti ako dozor pani Blichová osobne. Po usadení okamžite zavelí, že vidí voľné miesta nižšie, aby sme sa my zhora presunuli. Predpokladám, aj vďaka tomuto jej ľudskému prístupu som zvládla listening na plných 20 bodov. Pani Blichová dáva jasné pokyny, spolu a bez problémov vyplníme odpoveďový hárok. Na tabuľu napíše čas, kedy sme začali, po určitých intervaloch ho nenápadne aktualizuje. Všetci sme pokojní, atmosféra je tiež pokojná. Pracujeme plných 90 minút, počas ktorých môžeme opustiť miestnosť a ísť na toaletu, ak dodržíme jasné pravidlá. Odchádzala som s dobrým pocitom z testovania. Opäť verím, že celá atmosféra, ktorú pani Blichová ako dozor vytvorila, jej profesionalita prispela k tomu, že som test, vlastne aj celkové testovanie zvládla s dvojbodovou stratou na 238 bodov ( tu sa nevychvaľujem,  len som chcela vykresliť, že som naozaj jedna z tých, ktoré sa venujú tomuto štúdiu zodpovedne a ak sú "normálne" podmienky, vidno to ja na výsledkoch ).

Testovanie tohto roku, úroveň B1, teda úroveň vyššia ako vlani.  Čas na test – 60 minút/60 otázok.

Miestnosť P5, Košice. Opäť. Vchádzame so zmiešanými pocitmi. Opäť. Zapíšeme sa a hneď sa aj dozvedáme, ako sedíme. Musia byť medzi nami 2 sedadlá voľné a jeden celý rad. Rešpektujeme to a sadáme. Ja do prvého radu, poučena spred roka. Onedlho skúšajú veľké reproduktory, čo ma nesmierne poteší – reku ejha, koordinátori z UPJŠ opäť naslúchali našim pripomienkam a napravili nedostatky. Presadnúť však už nemám kde. Vlani horzilo nepočutie, teraz ohluchnutie, pomyslela som si. Motajú sa okolo nás samí pekní chlapci, čo nás teší. Nie však nadlho.  

Začíname vyplňovať odpoveďové hárky. Chaos nad chaos. Jeden administrátor tvrdí, že to nevadí, že sú tam 3 kolónky na dopísanie kódu, máme celý kód zapísať iba do jednej kolónky. Potom druhý napíše na tabuľu, ako to naozaj má byť. Tak sa škrtá. Potom sa vypisuje forma testovania ( nespomeniem si na presnú formuláciu ), tvrdia, že tam máme napísať  B1, lebo my sme úroveň B1. Ohradíme sa, lebo si pamätáme z vlaňajška, že sa tam písalo A alebo B podľa formy testu. Kolegyňa vedľa vraví – „vidíš, mladému sa oplatilo prísť, aspoň sa niečo naučil.“ Ešte stále máme relatívne dobrú náladu. Informáciu o tom, že máme iba 60 minút som prepočula. Keď sme vchádzali, sme ich poprosili, nech píšu na tabuľu čas, reku budeme tam sledovať, vlani nám to veľmi pomáhalo. Prisľúbili no nestalo sa.
Začal listening. „Prečítajte si položky 1 až 10....“. Prečítala som asi tak šiestu a už začal listening. Neviem posúdiť, či bol alebo nebol adekvátny pre úroveň B1, jedno viem isto – bol prirýchly na to, aby som sa stihla v texte zorientovať. Tak ostali mnohé kolónky prázdne na mojom papieri. Ostatní na tom neboli lepšie.
Skončil listening, začala som listovať v teste. V tom sa z reproduktorov opäť ozvalo: „Prečítajte si položku 1-10...“. Zúfalo sme ich všetci začali v teste hľadať v časti čít. s porozumením. Trvalo, kým sme pochopili,  že nám opäť púšťajú listening. Niektorých to potešilo, mňa nie, vedela som, že čo som nepočula predtým, nebudem ani teraz. Chvíľu som to sledovala, no radšej som chcela robiť ďalšie časti testu v nádeji, že tam nachytám viac bodov. No veľmi sa nedalo – sedela som v prvom rade a zvuk z reproduktorov sa zdal byť čoraz hlasnejší a otravnejší. V miestnosti zavládol nepokoj, každý chcel, aby mládenci ten listening vypli. Nestalo sa. Tvrdili, že oni tu majú dozorovať, ale nesmú zasahovať. Tak sme si to vypočuli do konca druhý krát. Ledva sme sa pustili do ďalšej časti testu, opäť sa ozvalo: „Prečítate si položku 1-10...“ No a to už bola prisilná káva, začali sme sa búriť, mládenci stále tvrdili, že oni nesmú zasahovať. Trvalo hodne dlho, kým boli ochotní stíšiť a neskôr vypnúť  listening. A oznámiť nám, že máme ešte 25 minút. Na všetko ostatné. Uznali, teda skôr oznámili, že to bola chyba a veľkodušne nám nadstavili 10 minút. 

Nie, nebola to chyba. Bol to obrovský prešľap, maximálna neprofesionalita a hanba.  Podľa mojich informácií  boli títo administrátori vyslaní až z hlavného mesta cez ŠPU, aby sa zaručila bezpečnosť a objektivita testovania. Tak tú si teda predstavujem inak. Projektu chýbajú peniaze zdá sa ( veď je ticho okolo letných škôl či zahraničných stáží ) a tu sa platia amatérom peniaze, cestovné, predpokladám stravné a možno aj ubytovanie, ktorí si nedajú ani tú námahu, aby sa naučili základné veci, ktoré sa od nich očakávajú.
Ako som vravela na začiatku – neviem posúdiť adekvátnosť času či testu pre našu úroveň. Jedno ale viem – vďaka týmto prešľapom zo strany administrátorov, ktorých vyslalo ŠPU budú naše výsledky testov zlé, zlé, zlé. Verím, že sa dočkáme minimálne vysvetlenia ( ospravedlnenia? ) zo strany ŠPU, ako mohlo dôjsť k takýmto fatálnym nedostatkom zo strany administrátorov. Verím, že výsledky týchto testov ( veď nie sú postupové ) budú strčené kdesi na spodok písacieho stola a nikto ich nikdy nebude vyťahovať a ukazovať ako naše výsledky, lebo to by nebola pravda, podmienky na testy sme nemali dodržané. A taktiež verím a dúfam, že ŠPU opäť začne s nami komunikovať, lebo odchodom pani Blichovej  sa táto komunikácia zmenila na suché pokyny a oznamy z vašej strany a bojíme sa, že sa vráti stav spred roka, kedy nikto s nikým nekomunikoval a vznikali mnohé nedorozumenia na oboch stranách, mnohé fakty sa často nechtiac prekrúcali – taktiež na oboch stranách.
Čo dodať na záver – tešíme sa na zaslúžené prázdniny, ktoré budú, zdá sa, bez sľubovaných zahraničných stáží. Potom najnáročnejší rok. Verím, že sa v ňom podobné chyby nebudú opakovať.