Aký štandard si zaslúžia učitelia?

Vráťme status učiteľom! OK, vráťme im ho. Ak by to bolo také jednoduché, neviedlo by sa o tom toľko prázdnych rečí. S receptom, ako na to, zatiaľ nikto neprišiel. Možno preto, lebo správne by to malo byť: vráťme si status učiteľa sami.

Kto ma pozná, vie, že nič nenechávam na náhodu. Že ľuďom, kolegom či priateľom, ktorých si vážim, preukazujem úctu, najčastejšie malými darmi či rôznymi formami servisu, z ktorých je zrejmé, že som si dala záležať a že to bolo šité na mieru a nie iba „lebo sa to patrí“. Pustila som sa do boja s veternými mlynmi a rozhodla som sa, že v rovnakom duchu zorganizujem metodický deň pre školy v pôsobnosti Košice-okolie.

Ústretová nadácia a skvelí lektori

V škole, ktorá patrí pod Košice-okolie, učím ôsmy rok. Doteraz som iba sledovala, ako sa pre školy v meste každý rok organizujú metodické dni. Učitelia tam dostávajú nenahraditeľné poznatky z praxe, vymieňajú si skúsenosti. Hoci sa mi podarilo na nich párkrát zúčastniť, tíško som ich mestu závidela.

Tentoraz som sa pustila do organizácie vlastného. Téma prišla bez váhania – tablety. Tie sme dostali do škôl, no dostať sa na kvalitné vzdelávanie bolo priam nemožné. O grant som požiadala Nadáciu Orange ako už niekoľkokrát predtým, keďže ich prístup bol zakaždým viac než ústretový a povzbudzujúci.

Oslovila som Jaroslava Ostera (konzultanta pre informačnú bezpečnosť a súdneho znalca) a Miloša Bélika (Škola na dotyk). Mená, predpokladám, viac než známe v učiteľskom prostredí. Po konferenciách Škola na dotyk a Škola na dotyk AKADÉMIA som okamžite oslovila aj Katarínu Kurucovú zo ZŠ v Sabinove. Všetci súhlasili s účasťou, do partie lektorov sa pripojil Ján Machaj, ktorý tvorí s Milošom Bélikom skvelo zohranú dvojicu lektorov. No a ešte nesmiem zabudnúť na moju maličkosť. Metodický deň T@blety v školách dostal podtitul Tablety v školách efektívne a bezpečne.

Učitelia dostali, čo si zaslúžia

Netvrdím, že to bolo jednoduché. V živote som neorganizovala akciu podobných rozmerov. Naplánovala som ju pre 50 účastníkov, prihlásilo sa niečo vyše 70. Aj napriek tomu, že metodický deň bol v čase polročných prázdnin. Bola to však jedna z mála možností, ako by sa tohto dňa mohli zúčastniť viacerí z jednej školy. Požiadala som o zmenu v rozpočte a vďaka ústretovosti Nadácie Orange som mohla vyhovieť všetkým záujemcom.

Metodický deň nebol iba o vzdelávaní. Keďže som sa už zúčastnila nejednej učiteľskej akcie či konferencie, a to aj na európskej či celosvetovej úrovni, pripadalo mi úplne v poriadku, že sme si počas prestávok mohli dopriať slušné občerstvenie. Aj s koláčmi, ktoré so mnou úplne dobrovoľne tematicky zdobili zavináčikmi aj Jaroslav Oster, Ivteka Filičková či Anička Chlupíková. Pamätáte? Osobné darčeky. Na záver obed a smotanový pohár a fľaša vody na cestu, veď väčšinou prišli učitelia z vidieka a ešte ich čakala cesta domov. Každá škola sa stala bohatšou o MicroSD kartu s adaptérom a USB čítačkou, ktorou si môže učiteľ navýšiť pamäť svojho tabletu či prenášať dáta z fotoaparátu a videokamery, a o publikáciu Ako na nástrahy internetu.

Učitelia odchádzali s pocitom, že boli rozmaznávaní, že takýto servis ešte nezažili, že to bolo niečo extra. Ja si však myslím, že to nebolo extra, bol to štandard, ktorý učiteľom prináleží a ktorý by mal byť samozrejmosťou. Aspoň podľa mňa. Verím, že sa nejeden učiteľ cítil dostatočne dôstojne a že nikto nemal pocit, že je „iba učiteľ“.

Toto je môj spôsob prinavrátenia statusu učiteľom.